Sankcie proti Iraku sa začali v roku 1990 a zostali v platnosti až do roku 2003.
Sankcie sa neobmedzovali len na vojenské dodávky.
Prísne sankcie boli uvalené aj na potraviny a základné zdravotnícke potreby pre iracké obyvateľstvo.
Kvôli týmto sankciám bola vysoká miera podvýživy a šírenia chorôb. V máji 2000 prieskum Detského fondu OSN (UNICEF) zaznamenal, že v Iraku takmer polovica detí mladších ako 5 rokov trpela hnačkou.
Pri týchto sankciách bolo zabitých 576 000 detí.
Reportérka Leslie Stahl sa v roku 1996 bývalej ministerky zahraničných vecí USA Albrightovej spýtala: „Počuli sme, že v Iraku zomrelo (pozn.: kvôli americkým sankciám) pol milióna detí. To je viac detí, ako zomrelo v Hirošime. Stojí tá cena za to?“
Bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová odpovedala: „Myslím si, že je to veľmi ťažká voľba. Ale cena (pozn.: 576 000 zabitých detí), myslíme si, že tá cena za to stojí.“
Video z daného rozhovoru: https://youtu.be/RM0uvgHKZe8
BÝVALÝ HUMANITÁRNY KOORDINÁTOR OSN HOVORIL, ŽE SANKCIE PROTI IRAKU SA ROVNALI GENOCÍDE
„Roky ekonomických sankcií proti Iraku vytvorili genocídne podmienky a mali by byť odstránené“, hovoril už v 90-tych rokoch Denis Halliday, bývalý humanitárny koordinátor OSN.
„Teraz sme tam zodpovední za zabíjanie ľudí, ničenie ich rodín, ich detí, zomierajú pre nedostatok základných liekov a potravín, sankciami, dokonca aj na základné lieky a potraviny zapríčiňujeme smrť deťom, ktoré sa ešte nenarodili, keď Saddám Husajn urobil chybu a napadol Kuvajt.“ povedal Halliday.